Milióny na šport, drobné na vedu

Autor: Martin Plesch | 8.8.2019 o 7:33 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1839x

Viete si predstaviť, že by Slovensko vyslalo reprezentačné družstvo na hokejové majstrovská sveta do 18 rokov pod vedením trénerov, ktorým by odmietalo čo i len symbolicky zaplatiť s argumentom, že to robia radi a pre dobrú vec?

Po každom väčšom, či menšom neúspechu slovenskej reprezentácie v niektorom z obľúbených športov sa v médiách ozýva tá istá pesnička, ak opomeniem diskusie o potrebnej zmene trénera: máme nedostatok štadiónov, chýba kvalitná infraštruktúra, podpora mládežníckeho športu je nedostatočná. Právom; nemôžeme očakávať špičkové výkony dospelých reprezentantov, ak im neposkytneme kvalitnú prípravu počas ich juniorského obdobia.

Podobná pieseň sa ozýva každý rok v období udeľovania Nobelových cien. Márne čakáme, kedy sa konečne tohto prestížneho ocenenia dostane aj niektorému slovenskému vedcovi. Ideálne by to mal byť niekto, kto nemá len slovenské korene, ale cenu dosiahol za vedeckú prácu na Slovensku. Často sa rozpráva o mizerných platoch, chýbajúcej infraštruktúre a podpore špičkovej vedy na Slovensku. No skoro nikdy o tom, ako podporujeme budúcich vedcov počas obdobia, keď sa ešte len rozhodujú, kam povedú ich životné cesty.

Situácia v slovenskej vede je pritom podstatne horšia ako v športe. Tam Zákon o športe z roku 2015 nastavuje jasné a transparentné kritériá pre podporu špičkových športovcov už na juniorskej úrovni. Podporované sú desiatky športov a zoznam talentovaných športovcov ku koncu mája 2019 obsahoval viac ako 8000 mien. Kritériá pre poskytovanie podpory športovcom zaradeným do top tímu sú jednoznačné a garantujú konkrétne finančné príspevky podľa umiestnení na jednotlivých typoch súťaží, vrátane juniorských majstrovstiev sveta alebo Európy, pre rok 2019 celkovo viac ako 4 mil. EUR.  Okrem toho ministerstvo posiela príspevok olympijskému výboru bezmála 1,5 mil. EUR a príspevok na zdravotne postihnutých športovcov bezmála 2,5 mil. EUR.

Na rozdiel od športu zostala podpora talentovanej mládeže vo vede koncepčne stáť v časoch hlbokého socializmu. Paradoxne ju riadi to isté ministerstvo, ktoré má v gescii aj problematiku športu. To každoročne dohaduje kontrakt so svojou vlastnou organizáciou Iuventa, kde ad-hoc určí rozsah aj výšku finančnej podpory. Pre rok 2019 dostala Iuventa na zabezpečenie 17 predmetových súťaží pre žiakov základných a stredných škôl (kde sú zaradené napríklad aj olympiády z jazykov, dejepisu či ľudských práv) na národnej úrovni približne 250 tis. EUR, a to vrátane nákladov na (doslova) 3,75 zamestnancov zabezpečujúcich obslužné činnosti. Čistý rozpočet pre jednu súťaž? Pár tisíc EUR, z ktorých sa zabezpečuje ubytovanie, strava, cestovné, odmeny lektorom či porotcom. Výsledkom je situácia, keď pri nižších kolách nezostávajú prostriedky ani na minerálku pre študentov počas súťaženia, či obed pre porotcov.

Iuventa tiež financuje vycestovanie reprezentácií na 21 akcií v priebehu roka 2019. Náklady okolo 100 tis. EUR vrátane 1,25 administratívneho zamestnanca - Iuventa okrem toho dostáva ďalších viac ako 360 tis. EUR pre 41 svojich zamestnancov bez priradenia ku konkrétnym úlohám.  V reprezentačnom rozpočte sú pritom zahrnuté výhradne náklady na cestovné – porotcovia a lektori, ktorí sa súťaží zúčastňujú so študentmi tak robia zadarmo a v rámci svojho voľného času. Viete si predstaviť, že by Slovensko vyslalo hokejové reprezentačné družstvo na majstrovská sveta do 18 rokov pod vedením trénerov, ktorým by odmietalo čo i len symbolicky zaplatiť s argumentom, že to predsa robia radi a je to pre dobrú vec?

Skúsim aj jedno veľmi konkrétne porovnanie. Slovenské reprezentačné družstvo Turnaja mladých fyzikov obsadilo v roku 2014 na Medzinárodnom turnaji (IYPT) za účasti 28 krajín z celého sveta absolútne druhé miesto. V ďalších rokoch to bolo štvrté (z 27), šieste (z 29) a desiate (z 30). Keďže sa jedná o päťčlenné družstvo, ak by sme IYPT prirovnali k majstrovstvám sveta juniorov, malo by družstvo podľa dnešných pravidiel pre podporu športu nárok na príspevok 60 tis. EUR v roku 2014, resp. 45 tis., 37,5 tis. a 30 tis. EUR v ďalších rokoch. Tieto prostriedky by pokryli kompletné náklady na celú súťaž od školských kôl až po medzinárodné výstupy na minimálne desať rokov. Realita? V roku 2014 aspoň symbolické prijatie u prezidenta republiky a veľmi konkrétna pomoc od vtedajšieho ministra školstva, odvtedy nič. Naopak, ministerstvo s Iuventou zaviedli pravidlo, že pri tímových súťažiach sa medaila „delí“ medzi členov tímu, takže v štatistikách sa každej škole ukazuje len jedna pätina cenného kovu...

Našťastie, v poslednom období začína čím ďalej tým viac firiem chápať, že vzdelávací systém na Slovensku potrebuje ich pomoc minimálne tak veľmi, ako zdravotníctvo alebo občianska spoločnosť. Kým pred pár rokmi bolo prakticky nemysliteľné získať významného sponzora pre aktivity pre študentov, ktoré sa nedostávajú na titulné stránky novín, dnes je to už len náročné. Podpora prostredníctvom 2% z daní, nadačných programov ako napr. Generácia 3.0 nadácie Pontis alebo Cena Dionýza Ilkoviča organizovaná rovnomennou nadáciou pomáhajú nielen prežiť, ale aj rozvíjať nové programy a aktivity. Napriek tomu si myslím, že reforma mechanizmu podpory talentovaných študentov spojená s radikálnym zvýšením financovania je absolútne nevyhnutná na to, aby sme sa niekedy za tridsať či štyridsať rokov mohli aspoň zamyslieť nad tým, či nejaký absolvent slovenského vzdelávacieho systému má šancu získať tú vytúženú Nobelovku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Petra Schutza

Čo sú fakty a čo chválenkárstvo Kočnera

Nezostáva nič, len si trpezlivo počkať, čo sa z Threemy dovyšetrí a čo nie.


Už ste čítali?