Ako učíme naše deti (ne)rozmýšľať

Autor: Martin Plesch | 4.11.2019 o 17:12 | (upravené 8.11.2019 o 21:23) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  4459x

Blíži sa termín testovania piatakov, tzv. Testovanie 5. Tak som sa trochu pozrel na úlohy, ktoré ich čakali v minulých rokoch... Narazil som na jednu, ktorá ma motivovala k hlbšiemu zamysleniu.

V rámci domácej prípravy mojej dcéry na Testovanie 5 sa mi dostal do rúk aj test z roku 2016. Začínal vcelku nevinne, porovnávaním čísiel a jednoduchými aritmetickými úlohami. Potom to však prišlo:

Tabuľka zo zadania dáva zmysel, okrem toho, že nie je usporiadaná. Žiaci, ktorí sa o šport zaujímajú, určite mnohokrát podobné tabuľky videli v televízii či na internete. Ale určite nikde nebola tabuľka uvedená tak, že víťazné družstvo bolo na poslednom mieste. Dá sa však akceptovať, že žiak sa má vedieť zorientovať aj v trochu neštandardnej situácii.

Kým prvá úloha bola jasná a jednoznačná – žiaci mali usporiadať tabuľku podľa počtu získaných bodov – druhá už taká jednoznačná nebola:

Príklad je nešťastný z viacerých ohľadov. Jednak implicitne čosi prezrádza o riešení predchádzajúcej úlohy (spojenie „stále by malo najmenej bodov“ evokuje, že doteraz tomu tak bolo). Tiež je aj bez pohľadu do tabuľky zjavné, že odpoveď A nemôže byť pravdivá, lebo vtedy by musela platiť aj odpoveď D, čo je v rozpore s tým, že správna je vždy práve jedna odpoveď.

Naozajstný problém je však inde – úloha má štyri možné roviny riešenia, ktoré nevedú k rovnakým výsledkom. V závislosti od toho, ako hlboko sa nad úlohou žiak zamyslel, mohol prísť k rôznym riešeniam (resp. k tomu, že úloha je nejednoznačná a radšej ju nechal tak).

Rovina prvá – triviálna

Ak by družstvo Bratislavy vyhralo dva zápasy, oproti stavu v tabuľke, kde malo jednu výhru, by malo mať o tri body viac. Dokopy by ich teda malo sedem, čo je viac ako Banská Bystrica, ktorá mala bodov 6. Hotová vec, B je správne.

Rovina druhá – s trochou zamyslenia

Lenže... koho by Bratislava porazila? A výhra by prišla namiesto prehry alebo remízy? To v zadaní spomenuté nie je. Pokojne teda môžeme predpokladať aj to, že Bratislava by vo výslednej tabuľke mala nie 7, ale 6 bodov. Teda rovnako, ako Banská Bystrica (C je správne). Ale možno aj nie, lebo body predsa mohla získať aj na úkor stredoslovákov, ktorí by potom mali bodov menej ako 6, teda predsa len B.

Rovina tretia – skoro úplné riešenie

Ak sa pozrieme na tabuľku ako celok, vieme niektoré potenciálne riešenia vylúčiť. Napríklad je zjavné, že tri remízy, ktoré nastali, boli vždy medzi Banskou Bystricou a jedným z trojice ďalších zúčastnených družstiev. Inak povedané, Bratislava získala bod za remízu s Banskou Bystricou, nie s Košicami alebo Žilinou.  Ak by teda Bratislava vyhrala namiesto toho, aby remizovala, získala by síce len 6 bodov, ale v tom prípade by Banská Bystrica musela získať len 5 bodov za víťazstvo a dve remízy. Ak by Bratislava získala výhru namiesto prehry, mala by 7 bodov a bola by pred Banskou Bystricou tak ako tak. A sme znova pri riešení B.

Rovina štvrtá – úplné riešenie

Striktne vzaté, v zadaní nie je napísané, v akom rozsahu by sa menili výsledky všetkých zápasov. Je zjavné, že minimálne jeden sa zmeniť musel, nikde však nie je dané, že sa ich nezmenilo viac. Pri tomto pohľade je ktorákoľvek odpoveď správna.

Dalo by sa povedať, že je to jedna úloha z 30 a aj pri nesprávnej odpovedi to radikálne celkový výsledok nemení. Problém je inde. Pri testovaní 5, rovnako ako pri mnohých iných podobne zameraných skúškach hrá dôležitú úlohu čas. Ak sa žiak na úlohe zasekne a strávi na nej rozmýšľaním dlhé minúty, môže ho to stáť ďalšie body za úlohy, ku ktorým sa vôbec nedostane. Ono sa ľahko povie, keď Ti niečo nejde, choď ďalej. Ale tu sa bavíme o 10-11 ročných žiakoch vo vysoko stresovom prostredí. Máme pritom skúsenosti, že ani o 4-5 rokov starší žiaci reprezentujúci Slovensko v Olympiáde mladých vedcov zlyhávajú na testoch preto, lebo kvôli jednej ťažkej či nepochopenej úlohe nestihnú mnoho ďalších. Ďalší problém je, ako to potom vplýva na motiváciu samotných žiakov, keď zlyhajú kvôli nesprávne zadanej úlohe. A najväčší problém je, že zodpovední necítia potrebu sa tým vôbec zaoberať. Asi banalita z ich pohľadu.

Aká je teda rada žiakom pripravujúcim sa na testovanie 5? Počítajte rýchlo a jednoducho, príliš sa nad zmyslom úloh a ich logikou nezamýšľajte, lebo to nemusí dopadnúť dobre. A to je naozaj smutná správa... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý vodič nákladného auta: Preťažujú sa bežne

Ak sa rozkýve auto, treba pribrzdiť, hovorí.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Havária ako výjazdové zasadnutie vlády

Pred voľbami minister neodolá a príde sa pozrieť na nehodu.


Už ste čítali?