reklama

Dištančné vzdelávanie v praxi: Pod lampou je najväčšia tma

Učiteľov aj deti sme hodili do vody a kázali im plávať. Mnohí sa prispôsobili brilantne, niektorí trochu tápu, ale sú aj iné prípady...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Už viac ako mesiac, viac či menej úspešne, bojujú učitelia, rodičia aj deti so situáciou, ktorú nikto nečakal. Roky, možno desaťročia sa hovorilo o využití IT vo vzdelávaní, investovali sa nemalé prostriedky (stačí spomenúť len neslávne známu Planétu vedomostí), ale pokrok bol minimálny. Zrazu stačil nečakaný kopanec z externého prostredia a ukazuje sa, že veci sa môžu hýbať vcelku rýchlo. A často aj dobre, aj keď...

Obrázok blogu

Najskôr pozitívny príklad. Pani učiteľka v prvom ročníku základnej školy. Stará dobrá škola, obľúbená u detí i rodičov. Po krátkom počiatočnom váhaní s pomocou rodiny a známych organizuje hodiny, na ktoré sa všetky deti tešia. Rozbehla Zoom, Google drive, s láskou a šarmom zvláda udržať v pozornosti bandu prvákov spôsobom, ktorý môžu rodičia len závidieť. Hoci sú hodiny dobrovoľné, detí chodí snáď viac ako bežne do školy. Rodičia dostanú každé poobedie prehľad učiva, ktoré sa prebralo, občasné domáce úlohy či projekty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

U piatakov už je to trochu iné. Učiteľov a učiteliek je viac, každý rieši veci po svojom. Tu už citeľne chýba jasné usmernenie zo strany vedenia školy – akým spôsobom pracovať, čo od žiakov vyžadovať, ale napríklad aj to, aký spôsob komunikácie voliť. Aby sa rodičia nemuseli stať odborníkmi na všetky možné (nielen) komunikačné nástroje.

Druhý problém je rozdelenie zaťaženia. Rozvrh v škole predsa len určuje akési limity – cez matematiku je matematika a cez hodiny TV sa cvičí (ak sa zrovna nesupluje). Lenže ak niekto úlohy zadáva len mailom a viac menej dobrovoľne a iný, aj v snahe prebrať všetko učivo z osnov organizuje každý deň povinnú online hodinu, žiak sa poddá a robí to, na čo je vyšší tlak. Napriek tomu prakticky všetky predmety bežia vcelku fajn. Z hudobnej výchovy majú žiaci za úlohu si spievať, z výtvarnej poslať fotografie vyrobených veľkonočných vajíčok. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teda, až na jeden predmet, informatiku. Keby to nebolo také absurdné, človek by sa na tom až zasmial. Žiaci aj s rodičmi raketovo postupujú v praktických znalostiach, učia sa nástroje metódou pokus-omyl. Práve hodina informatiky by logicky mala byť tá, kde dostanú podporu a pomoc. Lenže, ako je známe, všetko je o ľuďoch. Nemôžeme, nedá sa.

Úloha je pozrieť si dokument na RTVS a vyklikať iBobra. Lebo podľa osnov sa má brať programovací jazyk Imagine a predsa nemôžeme deti nútiť, aby si ho inštalovali doma. Prečo? Neviem, keď ich nútime mať Zoom. Prečo nemôžeme robiť niečo iné? Tiež neviem, ale rýchlo sa dozviem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deti majú zo slovenčiny za úlohu natočiť video s reklamou. Lenže také video treba spracovať a postrihať. Ako? Dozvedia sa v ôsmom ročníku, teraz to nie je v osnovách. A prichádza klinec, ktorý sa nedá inak ako odcitovať:

Nie som učiteľka online. Jednotlivé nástroje som ochotná so skupinou cca 12 žiakov (nejedná sa o individuálnu hodinu) preberať v pripravenej učebni naživo.

Všetci učitelia sa prispôsobili situácii, akurát na informatike sa tvárime, že nič sa nedá, sedíme doma a berieme plat.

Spomenul som si na situáciu, keď som nastúpil na vysokú školu. Boli sme prvý ročník, ktorý prišiel bez aktívnej znalosti ruštiny. Revolúcia nás zastihla ako šiestakov na základnej škole, ruštiny sme mali dva, niektorí štyri roky, aj to už veľmi dávno. Neboli sme schopní vstrebať ruské učebnice, ktoré sa na Matfyze v tom čase mimo základného kurzu ešte bežne používali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Profesori zareagovali rôzne. Niektorí písali skriptá, pripravovali podklady na prednášky v písanej podobe. Pamätám si, ako jeden pravidelne dochádzal do Viedenskej knižnice a kopíroval príslušné strany, aby sme sa mali z čoho učiť. Niečo išlo lepšie, niečo horšie, ale v podstate všetko fajn. Až na, prekvapivo, jazyky.

Boli sme v situácii, keď sme boli už rozumne pokročilí v angličtine, ale totálne mimo z ruštiny. Lenže jazykári boli pripravení na opačný scenár. Kým angličtinári sa vcelku rýchlo adaptovali a ponúkli aj kurz písania článkov, ruštinári vytrvalo ponúkali len kurzy pre pokročilých. Ktoré sa neotvárali, lebo študentov nebolo. A keď sme sa drzo prihlásili, odišli sme s dôrazným odporučením zmeniť si predmet, ak chceme absolvovať ročník.

Vtedy, rovnako ako teraz som sa pýtal: za čo ten učiteľ berie plat? Aby neučil vtedy ruštinu, lebo nevie učiť začiatočníkov? A teraz informatiku, lebo nie je učiteľom online?

Stretávam sa s mnohými učiteľmi a skoro vždy skláňam hlavu nad tým, čo a ako robia. V Cene Dionýza Ilkoviča oceňujeme tých najlepších, ale viem, že tých vynikajúcich sú na Slovensku stovky a robia úžasnú robotu bez toho, aby si to niekto všimol. K tomu, tak ako v každej inej profesii, je množstvo priemerných, ktorí robia, ako vedia a vládzu. A to je úplne v poriadku, nemôže byť každý majstrom sveta.

Problém je s tým druhým chvostom. Často sa v diskusiách stretávam s negatívnymi skúsenosťami s učiteľmi, ktoré zatienia všetko ostatné. Rodičia zúria na školu, a pritom je problém jeden učiteľ z mnohých. Elitní študenti odchádzajú z univerzity kvôli jednému cvičiacemu, s ktorým si vedenie fakulty nevie alebo nechce dať rady. 

Ak chceme, aby povolanie učiteľa znovu získalo v spoločnosti pozíciu váženého človeka, ktorá mu nepochybne patrí, musíme urobiť viacero vecí. Okrem toho, že ich rozumne zaplatíme, spravíme im podmienky na prácu a vyzdvihneme tých najlepších, musíme ukázať aj to, že vieme povedať, že sú aj tí slabší a že to nie je v poriadku. Aby aj učitelia, rovnako ako lekári či sudcovia mali pocit, že ak budú poctivo a dobre pracovať, budú za to odmenení, ale ak to tak nebude, tiež to nezostane bez následkov.

Martin Plesch

Martin Plesch

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  295x

Mojou prácou je byť zvedavý, klásť si otázky a hľadať na ne odpovede. Tie hľadám pri skúmaní možností využitia kvantových javov v kvantových počítačoch a pri kvantovej komunikácii ako vedecký pracovník na SAV a Masarykovej univerzite v Brne. Aby som v tom nezostal sám, venujem sa talentovaným žiakom a študentom. Verím totiž, že aj na Slovensku má zmysel s nimi pracovať. Som prezidentom Medzinárodného Turnaja mladých fyzikov a spoluorganizujem Olympiádu mladých vedcov. Som predsedom poroty a odborným garantom Ceny Dionýza Ilkoviča - ocenenia pre učiteľov a dobrovoľníkov za prácu s talentami. Obľúbené stránky: www.nadaciadi.sk www.iypt.org www.tmfsr.sk www.ijso.sk Zoznam autorových rubrík:  VzdelávanieNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu