Ktorých žiakov treba vrátiť do škôl?

Autor: Martin Plesch | 28.11.2020 o 12:02 | Karma článku: 10,52 | Prečítané:  5622x

Aktivity Ministerstva školstva sa v poslednom období sústredia prakticky výhradne na zabezpečenie vzdelania aj pre sociálne a inak vylúčených žiakov. Tí talentovaní pritom trpia úplne rovnako, žiaľ zostávajú nepovšimnutí.

Pred pár týždňami vo verejnosti zarezonoval výsledok dotazníkového prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) na Ministerstve školstva SR, ktorý poukázal na fakt, že približne 52 000 žiakov a žiačok počas prvej vlny koronakrízy vôbec nebolo zapojených do dištančného vzdelávania. Viac ako dvojnásobok tohto čísla sa neučil prostredníctvom internetu. Dá sa teda očakávať, že výučba prebiehala hlavne formou zadávania úloh a ich následnej kontroly. Ministerstvo školstva prezentáciu informácií označilo za tendenčnú (s čím sa dá po prečítaní celého materiálu vcelku súhlasiť), avšak tým sa diskusia prakticky uzatvorila.

Medzitým sa postupne uzatvorili stredné školy, univerzity a nakoniec aj druhé stupne základných škôl. Žijeme plošným testovaním, lockdownom (niekto to volá aj blackout), zatvorenými reštauráciami a jedálňami, či znovu-otvorenými kostolmi. Možno však stojí zato pozrieť sa na získané dáta z prvej vlny trochu podrobnejšie – mohlo by to pomôcť pri hľadaní postupov v prebiehajúcej vlne druhej, či nebodaj ďalších, ktoré nás možno čakajú.

Z výskumu IVP sa pritom toho totiž dá vyčítať mnoho. Napríklad je zaujímavé, že na Slovensku sa bezmála polovica učiteľov cítila dobre pripravených na využitie IKT pri vyučovaní (v Česku len výrazne menej ako tretina) a len štvrtina riaditeľov cíti problém vo vybavení vhodnom na online výučbu (kde sme na úrovni OECD). Rovnako sa ukázalo, že priemerne viac ako 95% žiakov štvrtého ročníka má k dispozícii vlastný tablet alebo počítač. Zdá sa teda, že súčasné vzdelávanie online by malo teda bežať vcelku hladko.

Nemôžem sa však zbaviť dojmu zjavnej snahy autorov pertraktovať negatívne zistenia. To je na jednej strane bežnou praxou pre získanie publicity, ale robiť tak na úkor svojho zamestnávateľa považujem za nekorektné. Kolegovia sa ale zameriavajú prakticky len na problém spojený so vzdelávaním vylúčených komunít a sociálne ohrozených žiakov. To sa prejavilo aj na čerstvej snahe otvoriť školy pre tieto skupiny, pričom vonkoncom nie je jasné, ako (kedy a kým) by mali byť učení „bežní“ žiaci, kým sa učitelia budú v škole venovať vybraným skupinkám.

Pri tom všetkom sa aj akosi úplne zabúda na žiakov a študentov z opačného konca spektra. Je mediálne a politicky ľúbivé diskutovať o riešení problémov žiakov, ktorí nemajú k dispozícii počítač či prístup na internet. IVP však vo svojom komentári z apríla ako druhé najpodstatnejšie opatrenie navrhuje (a teraz pozor) zabezpečiť výdaj a donášku teplej stravy. Takže nie vzdelávanie učiteľov, ponuka online obsahu a podpora IKT zručností, ale plné brušká teplej polievočky spasia vzdelávanie na Slovensku!

V podobnom duchu pokračuje aj komentár zo septembra. Napriek názvu prezentujúcemu „Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu...“ je to skôr sada odporúčaní, čo a ako by malo ministerstvo robiť. Nedá mi tu pripomenúť zásadné pravidlo novinárskej praxe, ktorým je striktné oddelenie prezentácie informácie od komentárov. V prezentovanom materiáli sa bohužiaľ „tvrdé dáta“ úplne strácajú pomedzi ich často svojvoľnú interpretáciu zo strany IVP. Z veľkej časti sa pritom stále zameriava len na jednu skupinu žiakov – tých, ktorí sú najviac ohrození nedostatočným prístupom k IKT vybaveniu.

Nedá mi nespýtať sa: kde sme nechali opačný koniec spektra? V súbore navrhovaných opatrení nie je ani jedno jediné, ktoré by aspoň okrajovo spomínalo talentovaných žiakov. Áno, sú to zväčšia žiaci a študenti, ktorí nemajú problém s prístupom k internetu a majú vlastný počítač. Lenže už od jari prišli o prakticky všetky možnosti ďalej rozvíjať svoj talent. Sústredenia a celoštátne kolá olympiád a predmetových súťaží boli zrušené alebo prešli do online priestoru. Krúžková činnosť sa zastavila v marci a dosiaľ sa ju nepodarilo rozbehnúť. A tak kým na jednej strane nie je problém, aby študenti absolvovali spoločný krúžok výtvarnej výchovy, atletiky či volejbalu mimo školy, matematický či fyzikálny krúžok na škole povolený nie je.

A ten v online jednoducho nefunguje. Presne z toho dôvodu, prečo sa ani s masívnym rozmachom internetu neskončila potreba zúčastňovať sa napríklad vedeckých konferencií. Všetky tie nápady, ako budú prebiehať prednášky a prezentácie posterov cez web sú síce nádherné, ale drvivá väčšina vedeckých výsledkov vznikne pri poctivej diskusii pri tabuli, nevraviac o potrebe laboratórneho výskumu.

Okrem toho, či sa nám to páči alebo nie, tých najlepších motivuje a posúva dopredu súťaženie s ostatnými. Kým v triede môžu z písomky dostať pokojne aj všetci jednotku, o najlepších musí rozhodnúť súťaž. A rovnako, ako fatálne zlyhal pokus o nahradenie prijímacích skúšok na gymnáziá akýmsi priemerom známok a iných výstupov, postupne zlyhajú aj pokusy o online predmetové súťaže.

Väčšina z nich prebieha formou riešenia zadaných úloh. Hoci vždy majú svoju originalitu a nie je možné ich bez znalosti veci vyriešiť ani s pomocou kníh či internetu, vždy sa dajú nájsť aspoň čiastkové rady. A zabezpečiť, aby študent nepoužíval pri práci z domu externé zdroje sa prakticky nedá. Nevraviac o tom, že v tom horšom prípade sa môže obrátiť aj na „priateľa na telefóne“. Presne z tohto dôvodu sme pred časom museli zrušiť internetové testovanie na Olympiáde mladých vedcov. To síce prebiehalo v kontrolovanom prostredí na škole, kde sme dúfali v korektný prístup. No kým niekde boli učitelia striktní, inde žiakom občas dovolili niečo pohľadať na internete a v extrémnom prípade úlohy dokonca riešili s nimi. Ako keby ich nenapadlo, že viacero rovnakých (a rovnako zlých) odpovedí z jednej školy jednoducho upúta pozornosť organizátorov.

Môžeme apelovať na poctivosť a serióznosť, ale drobné podvody má jednoducho slovač v krvi. Našepkať spolužiakovi či použiť ťahák sa v našej kultúre neberie ako niečo nevhodné. Nevraviac o tom, že takéto veci zvyčajne postupujú krok za krokom: niekto spraví malý prešľap, ďalší už väčší a väčší, až sa systém celý rozsype.

Momentálne sa Ministerstvo školstva správne snaží o reštartovanie prezenčnej výučby. Okrem toho sa plánujú a sčasti realizujú aktivity na pomoc a podporu slabších a sociálne vylúčených žiakov. Bolo by dobré, ba priam až kriticky žiadúce, aby sa podobný postup zvolil aj smerom k talentovaným študentom. Oni síce bez pomoci a podpory neskončia na drogách či neskôr na úrade práce, ale spoločnosť príde o svoju elitu, ktorá nedostala šancu vyrásť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo spája Kmotríka, Výboha či Trnku? Slabosť pre jeden biznis

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.


Už ste čítali?