Poučíme sa z (ne)otvárania škôl?

Autor: Martin Plesch | 16.4.2021 o 10:17 | (upravené 16.4.2021 o 12:58) Karma článku: 1,04 | Prečítané:  265x

Školy po dvoch mesiacoch lavírovania konečne otvorili svoje brány pre všetkých žiakov prvého stupňa a maturantov. Dokážeme sa poučiť z chýb, ktoré tomuto kroku predchádzali?

Keď som na sklonku roka 2020 vo svojom blogu písal o tom, že školy sa pred Vianocami nebudú hrnúť do otvárania svojich brán, ani vo sne mi nenapadlo, že téma bude rovnako živá ešte aj o štyri mesiace. Denné počty nakazených klesajú, nemocnice sa uvoľňujú a v počte obetí na milión obyvateľov sme našťastie súťaž s bratmi Čechmi o titul „Best in Covid“ vysoko prehrali. Už druhý deň sú otvorené školy a škôlky pre menšie deti a maturitné ročníky, čochvíľa snáď budú nasledovať ďalšie. Okrem vydýchnutia a urýchleného rozbehu riadneho vyučovania sa však potrebujeme aj pozrieť späť a poučiť, kde sa stali chyby a k čomu viedli. 

Prvou je nepochybne veľmi oneskorené otváranie škôl. Skúmanie skúseností z iných krajín jednoznačne ukazuje, že namiesto trvania na zatvorených školách bolo potrebné začať skutočne postihovať masové porušovania zákazu zhromažďovania sa a zbytočné presuny cez pol krajiny. Posledné mesiace sa úplne otvorene hovorilo a písalo o otvorených krčmách, baroch či kaderníctvach, o kostoloch ani nehovoriac. Zachytil však niekto, že by starosta v dedine nezákonne otvoril základnú školu? Deti a študenti sa stali obeťami slovenského systému – zostávali doma kvôli tomu, že sa masovo porušovali iné zákazy a pravidlá. Namiesto toho, aby sme tvrdo postihli tých nezodpovedných, nechali sme odskákať si to deti.

Druhou, možno ešte závažnejšou chybou boli polovičaté a nejednoznačné pravidlá pri otváraní škôl. Informácie prichádzali z tlačových besied, vzápätí boli negované a menené. Usmernenia ministerstva boli vnútorne nekonzistentné aj sami so sebou, nieto ešte s vyhláseniami vládnych predstaviteľov. Umožňovali tak veľmi široký výklad rozhodnutia o „Prednostnom otvorení“ pre deti rodičov z kritickej infraštruktúry a tie, ktoré nemôžu uspokojivo absolvovať dištančné vzdelávanie.

Nebolo jasné, kto má o otvorení škôl a škôlok rozhodnúť. Zriaďovateľ? Riaditeľ? Učitelia? Či dokonca rodičia žiakov?  Na prvý pohľad môže táto voľnosť vyzerať dobre (necháme predsa rozhodnúť tých, ktorých sa to týka), mala však doslova zničujúce dôsledky. Všetci vyčkávali na to, ako zareagujú ostatní, aj inak priateľsky komunikujúci riaditelia zrazu zmĺkli a začali byť skúpi na informácie. Učiteľské zbory aj komunity rodičov boli rozseknuté na dva nezmieriteľné tábory „otváračov“ a „zatváračov“. Dovolím si tu zacitovať z dávnejšieho listu pána starostu rodičom, ktorým vysvetľuje, prečo neotvorí školy a škôlky:

K dnešnému dňu sme si zároveň urobili prehľad všetkých zamestnancov materských a základných škôl. Niektorí majú Covid-19, ďalší karanténu a mnoho z nich (najmä tí, ktorí sa starajú o rodičov, či sú už v seniorskom veku) sa nákazy obáva.

Pri zamestnancoch v karanténe alebo priamo infikovaných niet o čom diskutovať – musia zostať doma, tak ako každý iný. Ako sa však postaviť k obave učiteľov a učiteliek z nákazy? Alebo, možno je dobré postaviť otázku inak – budeme takto rešpektovať aj obavy každého iného? Necháme doma predavačky v potravinách, ktoré denne musia žiadať zákazníkov, aby si správne nasadili respirátor? Kuriérov, ktorí s vypätím síl suplujú zatvorené obchody? Lekárov, ktorí prichádzajú do styku s vysoko infekčnými pacientmi a denne sú konfrontovaní s tým, že im zomierajú pod rukami? Tu sa hodí pripomenúť aj fakt, že spolu s lekármi dostali možnosť prednostne sa zaočkovať aj učitelia.

Nejednoznačný prístup pritom ťažko poškodil aj učiteľov, ktorí záujem učiť mali. Zostali pracovať z domu aj v situácii, keď boli ochotní ponúknuť hybridnú výučbu pre deti v triede aj online – ako by to zobrali kolegovia, ktorí takýto postup odmietajú?

Ešte horšej situácii boli vystavení rodičia. V niektorých školách rozhodnutie dopadlo až na nich, keď sa hlasovaním rozhodovalo o tom, či sa má tá-ktorá trieda otvoriť. Myslel niekto na to, ako postup ovplyvní vzťahy medzi rodičmi? Alebo na to, že dieťa má zväčša rodičov dvoch a môžu mať na túto otázku podstatne odlišné názory? A to nevravím o situácii, keď škola na základe oznámenia síce otvorila svoje brány pre všetky deti (s podmienkou testu pre rodiča), ale zároveň rodičov nútila podpísať čestné prehlásenie, že patria medzi kritickú infraštruktúru. Kto na Ministerstve školstva je zodpovedný za to, že prílohy k usmerneniam boli v zjavnom rozpore s jeho obsahom?

Ministerstvo (konečne!) zasadilo chaosu ranu z milosti a školy plošne otvorilo. Nie je však vylúčené, že nás v blízkom období postihne ďalšia vlna pandémie, bolo by preto dobré sa na ňu pripraviť. Pri všetkej úcte k demokracii a samosprávnym prvkom som presvedčený, že pre zvládnutie situácie je potrebné zvoliť úplne iný prístup ako doteraz. Jednoznačne, jasne a predvídateľne rozhodovať o podmienkach otvárania a zatvárania škôl, ktoré neumožnia svojvoľný výklad či tlaky na riaditeľov a zriaďovateľov. Je potrebné si osvojiť základnú premisu, že vyučovanie prebieha v škole, ak nie je bezprostredný dôvod nechať deti doma. A nakoniec aj akceptovať, že rovnako ako otvorené fabriky, aj školy budú zodpovedné za istú časť nových infekcií – je to daň zato, aby naše deti mali šancu vyrastať aspoň trochu normálne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Psychiater Hašto: Rumunské siroty sú príkladom, čo sa stane dieťaťu bez puta s matkou

Jozef Hašto vysvetľuje, ako vzniká väzba matky a dieťaťa.

Na hromadné podujatia už pustia stovky ľudí. Seniorom sa končia nákupné hodiny

Celodenný zákaz vychádzania bude platiť už len v dvoch okresoch.


Už ste čítali?